Refraktor/šošovkový ďalekohľad
Objektív refraktoru je šošovka, alebo sústava šošoviek. Svetelnosť prístroja je daná optickou veľkosťou objektívu, ohnisková vzdialenosť naopak určuje maximálne možné zväčšenie. Príkladom konštrukcie refraktoru je Keplerov ďalekohľad tvorený dvoma sústavami spojných šošoviek, ktoré majú spoločnú optickú os. Iný princíp je použitý v Galileo ďalekohľade. Obrazové ohnisko objektívu pri tomto type ďalekohľadu splýva s obrazovým ohniskom okuláru. Využíva sa ako divadelné kukátko so štvornásobným zväčšením. Za „menší“ šošovkový ďalekohľad považujeme modely s priemerom okolo osem až deväť centimetrov. S nimi je možné vidieť Mesiac, planéty, hmloviny, galaxie i súhvezdia. |
|
Reflektor/zrkadlový ďalekohľad
Po optickej stránke patrí tento typ k najkvalitnejším ďalekohľadom. V tomto prípade je objektívom reflektoru primárne, duté, guľové, parabolické, prípadne i hyperbolické zrkadlo, ktorého plocha udáva svetelnosť teleskopu. Obraz predmetu sa odráža ešte tzv. sekundárnym zrkadlom a potom pozoruje okulárom. Z pôvodnej konštrukcie sochára Guillaume Cassegraina vzišiel rad ďalších modifikácií. Konštrukčne podobný je napríklad typ Ritchey-Chrétien. V Newtenovom ďalekohľade sa oproti tomu používa rovinné sekundárne zrkadlo na odraz lúčov do okuláru na boku prístroja. Ak vás fascinujú hmloviny, galaxie a súhvezdia, siahnite po zrkadlovom alebo katadioptrickom teleskope s väčším priemerom. |
|
Katadioptrický ďalekohľad
Ako z názvu vyplýva, jedná sa o kombináciu najčastejšie Maksutov-Cassengrain, historického nasledovníka Schnidt-Cassenrainovho ďalekohľadu. Existujú však i typy ako Klevcovov ďalekohľad, systém Ritchey-Chretien,
či systém Coudé. Do triedy astronomických ďalekohľadov spadá už 9 cm dlhý šošovkový ďalekohľad a zrkadlový ďalekohľad s dĺžkou nepresahujúcou 12 cm.
|
|